Tesne pred konaním bol tento koncert presunutý z Ružomberka do Banskej Bystrice a možno aj tento fakt v spojení s minimálnou propagáciou akcie zapríčinil relatívne malú návštevnosť. Asi stopäťdesiat ľudí bolo v príkrom rozpore s mojimi očakávaniami, no nakoniec som tomu aj vďačný. Maličký klubík mal problémy pojať aj takýto počet hudbychtivých fanúšikov. Tých pred pódium dostali ako prví washingtončania TRAP THEM, ich mix punku, hardcoru a metalu ma aj napriek veľkému nasadeniu a aj vcelku podarenej muzike zaujal iba na chvíľku. Produkcia týchto Američanov trpí na prílišnú otrepanosť a miestami na priveľkú punkovú nepresnosť a špinavosť.

Švédi VICTIMS neboli síce oveľa originálnejší, no punkový chaos sa im darí držať v istých hraniciach, ktoré až tak nevadili. Hardcorová zbesilosť VICTIMS roztancovala aj dovtedy len prizerajúcich sa fanúšikov a urobila z čakania na hlavne hviezdy viac ako príjemnú záležitosť.

Ak som si počas produkcie predkapiel a pri pohľade na malinkaté pódium v duchu kládol otázku, kam sa podejú všetci členovia THE OCEAN, Nemčúri sa s tým vôbec netrápili. Veď tour sa účastnia len šiesti a tí, čo sa nezmestili na pódium, jednoducho stáli pod ním, veď aj tak ten rozdiel činil len niekoľko centimetrov. S čím sa ale trápili bola samotná príprava ich show, ktorú riadne natiahli. Morili sa hlavne s inštaláciou vlastných diódových svetiel a aparátu, ktorý mal nahradiť chýbajúcich členov kolektívu. Ale že sa oplatilo počkať mi bolo jasné už po pár úvodných sekundách. THE OCEAN, vzhľadom k relatívne krátkemu času, ktorý sa im dostal, siahli k rýchlejším a tvrdším songom zo svojej produkcie, čím uspokojili nielen hardcorové a grindcorové obecenstvo čakajúce na ROTTEN SOUND, ale určite aj fanúšikov svojich. Roztancovali nielen oboch spevákov, ktorí aj napriek obmedzeným priestorovým možnostiam predviedli hektické pohybové kreácie, pričom jeden z nich mal za sebou súkromné vystúpenie už aj pred koncertom - v tourbuse s jednou neodbytnou fanúšičkou. Že popri tom všetkom poskakovaní v slabo vetranej a preplnenej miestnosti zvládali THE OCEAN svoju produkciu podať na „stodvadsať“ percent, je malý zázrak. V momente, keď obecenstvo zobralo na ruky jedného z vokalistov a ten sa pevne chytil reťaze držiacej plachtu nad pódiom som mal dojem, že sa už dohralo, našťastie sa tak nestalo, hoci došlo k pretrhnutiu spoja (plachta silou vôle držala). Zpoza skupiny nasmerované diódové reflektory osvetľovali THE OCEAN len poskromne a pri svojom plnom výkone viac oslepovali ako osvetľovali. Takéto „temné“ prostredie na pódiu sa pretransformovalo aj do produkcie nabitej ponurou atmosférou, no pritom paradoxne aj plnej života. Prosto THE OCEAN predviedli dychberúcu show plnú emócií, hardcorovej živelnosti a deatmetalovej tvrdosti, ktorej sa u publika dostalo vrelého prijatia. Po trištvrťhodine nastal zrazu koniec, ktorý pre mňa prišiel rovnako prekvapivo ako moja fascinácia touto bandou.

ROTTEN SOUND sa po odchode THE OCEAN pripravili za pár chvíľ, takže sa mohlo „bleskovo“ pokračovať. Severania, ktorých predchádzala povesť o tom koncertne najlepšom, čo je momentálne dostupné na grindovej scéne, a ktorých albumy patria medzi mnou vyhľadávané, ale sklamali moje očakávania. Aj napriek zjavnej snahe a výborne odvedenej práci ma nedokázali presvedčiť... Okrem songov z nového albumu „Cycles“, ktoré sa mi aj najviac v ten večer páčili, odzneli aj staršie zaručené hity, no ani tie nezaúčinkovali. Neviem, či sa tak stalo len následkom môjho veľmi silného zážitku z THE OCEAN, alebo tento stav zapríčinila únava, ktorá bola na členoch ROTTEN SOUND nepriehliadnuteľne viditeľná. Škoda, tešil som sa na týchto severských grindových matadorov a pevne dúfam, že si ešte niekedy budem mať možnosť napraviť mienku - samozrejme o živom prevedení ich muziky.

Jednoznačným vrcholom večera bolo vystúpenie THE OCEAN, ktorí obrazne povedané natrhli ROTTEN SOUND zadnicu. Tento koncert zhodil v mojich očiach z pomyselného trónu fínskych grinderov, aby sa na ich miesto vyškriabali nemeckí melancholici.

A čo mínusy a plusy akcie?
- malý klub s nedostatočným svetelným parkom a nízkym pódiom.
+ zákaz fajčiť (hoci vždy sa nájdu nejakí retardi, ktorí nevedia čítať), prekvapujúco dobrý zvuk a výborne sa baviace publikum.

Fotografie: Ivin